Smútok ako pevná amorfná guča uväznená v mojom tele.
Smútok vie byť plynúci, očistný, liečivý, ale aj ťaživý, zaseknutý, neschopný pohybu.
Potrebuje byť videný, počutý, fyzicky vnímaný – volá vyslobodiť, zmäkčiť svoje tvrdé puzdro, aby mohol z miesta v tele von. Ako ranná hmla sa najprv rozprestrieť nad telom, objať ho a nechať sa objímať, v spoločnom tanci pobozkať tvár a premieňať svoje maličké vodné kvapky hmly v slzy, ktoré stekajú po tvári, aby ju hladili, čistili, odplavovali, nechali energiu plynúť tak, ako plynie voda… a neskôr, keď príde čas, ako hmla sa nežne vypariť, vytratiť.
Ja dýcham a guča je čoraz mäkšia, ako keby sa pod jemným vánkom môjho dychu rozpúšťala. Smútok sa začne pomaly vyslobodzovať z guče, ako modrá hmla vychádza z miesta v mojej panve, až obklopí moje telo. Celá moja bytosť sa kúpe v hmle, je vo mne, pri mne, nado mnou, okolo mňa. Prestupuje moje telo, ktoré sa do hmly ponára, objíma ju, vlnia sa spoločne v tanci… Hmla sa pomaly vytráca, plazí sa pri zemi, možno ju zem pohltí… zostáva len jemné modré vlákno spojené s mojim prstom. Smútok patrí ku mne, aj keď vo mne nie je – hovorí som tu, kedykoľvek ma budeš potrebovať.
Som plná lásky a vďačnosti. Ďakujem ti, smútok, ty, ktorý pomáhaš lúčiť sa, prekonávať stratu, preklenúť prázdno a prázdnotu, aby si zároveň očisťoval, zmäkčoval, napĺňal vďačnosťou a prinášal srdcu pokoru.
Som dychová facilitátorka – pomáham ľudom spoznať a využívať hlboko podpornú a liečivú silu ich vlastného dychu.
Počas terapeutického dýchania vás s pokorou a tichou radosťou v srdci budem sprevádzať tam, kam vás povedie dych.
Vstúpte do svojej vnútornej krajiny… Ponorte sa do tela a dotknite sa múdrosti, ktorú v sebe nosí.
Dych vás bude viesť, ja vám budem držať priestor.